nedeľa, 15. apríla 2012

Porcelán...

V poslednom čase nemám veľmi tvorivé obdobie, a keďže sme včera zablúdili trošku do porcelánu, a vďaka Vám som sa všeličo nové dozvedela, dnes som Vám nafotila porcelánovú sošku dámy so zrkadielkom v nádherných belasých šatách - Royal DUX  Made in Czechoslovakia. Je po manželovej babičke a mávala ju vystavenú v sekretári. Krásne sa k nej hodí už naplno rozvinutá modrica.
 
Pekný deň
Andrea

7 komentárov:

  1. Ahoj "Púpavová víla" venček Ti naozaj pristane a konečne Ťa vidím na fotke. Andrejka na moju si ešte počkáš, ja sa fotím nerada.
    Krásny púpavový príspevok a znova sa Ti podaril "Husársky úlovok", šálky sú naozaj prekrásne, bola si na burze v Trenčíne. Počula som, že tam bývajú ale od nás je to dosť ďaleko.
    Soška je krásne dedičstvo, ktoré si dostala a veľmi pekne si ju nafotila.
    Krásny večer pá Jana

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Andrejo vůbec nevadí,že nemáš tvořivé období,tvé fotečky vždy pohladí po duši!Michaela

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Andrejko, myslim ze mas tvorive obdobi porad, vzdyt ty fotky jsou tak krasne naaranzovane!!! Panenka je krasna. Mej prijemny tyden, Katerina

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mila Andreo, soska je puvabna a v kombinaci z modrici vypada jeste o neco romanticteji! Preji hezky tyden a zdravim, Monika.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Trošku sa preklikávam blogami, až som sa ocitla až tu. Okrem toho, že sa mi tu veľmi páči, práve v tomto článku som natrafila na sošku, ktorá ma zaniesla do mojej mladosti. Je to zaujímavé, že je to tento rok už druhý raz, čo sa s ňou stretávam. Začiatkom roka som bola v jednom malokarpatskom mestečku neďaleko Bratislavy a tam som túto sošku uvidela vo výklade starožitníctva. Aj moji rodičia ju mali, dostal ju otec od svojich žiakov, keď sa lúčili so základnou školou. Soška trónila na jednej z poličiek vo vitríne v obývačke až do dňa, kedy moja mama pustila do bytu človeka, ktorý vykupoval rôzne staré veci. Po jeho odchode soška zmizla. Muselo sa tak stať práve vtedy, keď mama vyšla z obývačky do kuchyne pre nejaké pero a papier, ktoré si od nej pýtal. Tak som si na to teraz znovu spomenula. A vždy si vtedy uvedomím aj to, aké hlúposti narobia starí ľudia, keď púšťajú do svojich bytov neznámych ľudí.
    Pozdravujem a ospravedlňujem sa, že som si tu pustila spomienky na špacír :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ahoj Andrejko,
    koukám na Tvůj blog dennodenně a teď jsi mi ještě blíž,tuto krásnou panenku velmi dobře znám,už jako malá holka jsem se na ní s nostalgií chodila dívat do babiččiné vitrýnky a potom o ní vyprávěla příběhy:-)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za návštevu blogu a za Váš komentár.

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...